Toto je jedna z tých úžasne hlúpych otázok, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel, ale keď sa nad nimy človek zamyslí, tak sa toho kopec dozvie. Takže čo táto otázka vôbec znamená? Priemernú hmotnosť predsa vždy rátame rovnako: vezmem všetky veci z danej kategórie, zrátam dokopy všetky ich hmotnosti a vydelím to ich počtom. Priemerný Američan tak váži \(80 \mathrm{ kg}\) a priemerný ananás \(2 \mathrm{ kg}\). Priemerná hmotnosť všetkých Američanov a ananásov dokopy zas vyjde okolo \(3,5 \mathrm{ kg}\) (ananásov je skrátka oveľa viac ako Američanov). No dobre, ale nás nezaujímajú nejaké takéto podmnožiny, my chceme priemernú hmotnosť VŠETKÉHO ! Galaxií, planét, tučniakov, atómov, kvarkov! Koľko to tak asi bude?

\(\newcommand{\refr}[1]{(\ref{#1})} \newcommand{\tvect}[2]{ \begin{pmatrix} #1 \\ #2 \end{pmatrix} } \newcommand{\bra}[1]{ \langle #1 \rvert } \newcommand{\ket}[1]{ \lvert #1 \rangle } \newcommand{\braket}[2]{ \langle #1 \lvert #2 \rangle }\)Ha, dostal som vás! Tento článok je v skutočnosti o kvantovej mechanike a Dirac, tvorca bra-ket notácie, sa teraz smeje vo svojom hrobe [1] Aj keď je pravda, že táto interpretácia názvu bra v Diracovej dobe ešte pravdepodobne nebola možná. Termín bra pre podprsenku bol prvý krát použitý v Holandsku len 15 rokov pred zavedením bra-ket notácie a šíril sa len pomaly. . Konkrétne sa tu dozviete niečo o bra a ket (to sú tie zobáčikové zátvorky \(\ket{}\)a \(\bra{}\) ) a hlavne o tom, ako pomocou nich zapisovať operátory v kvantovej mechanike. Tento článok je určený pre všetkých, ktorí si už s kvantovou mechanikou čo to odžili (študenti na Matfyze, ktorí sa práve boria s Kvantovkou I, sa sem rátajú), ale mätú ich tie divné zátvorky a čo s nimi občas ľudia stvárajú. Ak do tejto kategórie spadáte, čítajte ďalej.